Bloghttp://segetova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskMôj Martinko (segetova) Viete, čo je najkrajšie na tom, byť ženou...? Že môžeme byť mamami. Cítiť ako v nás rastie malinký človiečik, priviesť na svet novú ľudskú bytosť, vidieť ako sa prvý krát smeje, ako robí prvé krôčiky, ako začína vnímať svet okolo seba. Zrazu sa stávate na okamih deťmi. Pozeráte sa okolo seba ich očami. My sme tie, ktoré sme pri nich keď ich niečo bolí a v našom objatí sa cítia bezpečne.  Povzbudzujeme ich pred prvý dňom do školy. A prežívame ich úspechy ale aj sklamania. My ich držíme celý život za ruku, no ony nás za srdce.Tue, 04 Dec 2012 20:58:05 +0100http://segetova.blog.sme.sk/c/315238/Moj-Martinko.html?ref=rssMédiá: Politickí sluhovia? (segetova)(pre zachovanie objektívnosti nebudem konkretizovať mená redaktorov, názvy TV a ani politických strán ako aj ich členov) Tue, 23 Oct 2012 14:21:58 +0200http://segetova.blog.sme.sk/c/311297/media-politicki-sluhovia.html?ref=rssOpustená, sama, zlomená (segetova)Kráčam, ale nevnímam.Sun, 21 Oct 2012 22:18:02 +0200http://segetova.blog.sme.sk/c/311138/Opustena-sama-zlomena.html?ref=rssSom dieťa šťasteny... (segetova)Život je drina. Niekedy mám pocit, že si z nás robí prdel. Jeden deň je všetko ako z rozprávky a vy nechcete aby to skončilo. No príde noc a ráno je zas všetko inak. Ďalší z tých čiernych pochmúrnych dní, kedy sa vám nechce už ani vstať z perín. Budík, ktorý vám neustále pripomína, že už ste mali mať za sebou minimálne umytie zubov a postavenú vodu na kávu, by ste najradšej rituálne udupali. A už vôbec nepochopím ten nepomer. Že práve týchto dní je akosi viac. Ak by sa to delilo podľa zásluh, určite by ma museli obchádzať.Fri, 12 Oct 2012 11:42:36 +0200http://segetova.blog.sme.sk/c/310369/Som-dieta-stasteny.html?ref=rssSpálené (segetova)Život je ako prežitý deň. Začína sa otvorením očí a končí únavou...Ráno udáva smer, akým sa bude deň uberať. A aký bol vieme až večer, keď zmorení únavou padáme do perín. . Neraz sa ocitáme na rázcestí a prichádza rozhodnutie...Nie každé správne, ale všetky naše. Raz  pramenia zo srdca inokedy z rozumu.  V  ten jediný daný okamih si za nimi stojíme, lebo každé je  výsledkom toho, čo práve potrebujeme a ako to cítime.Mon, 08 Oct 2012 09:38:46 +0200http://segetova.blog.sme.sk/c/310014/Spalene.html?ref=rss